Úvod

Dejiny tankov sa začali písať počas prvej svetovej vojny, keď sa od prvých prototypov prešlo až k sériovo vyrábaným tankom. 

Prvá svetová vojna

V prvej svetovej vojne nastal veľký problém, pretože boje prebiehali v zákopoch. Ani jedna armáda sa nemohla pohnúť z miesta. Kto zaútočil, ten mal okamžite obrovské straty spôsobené guľometmi a delostrelectvom nepriateľa.

Tvorcom prvého tanku bol plukovník ženistov Ernest Swinton, ktorý sa stal aj veliteľom prvého tankového oddielu v histórii. Zistil, že celá nepriateľova obrana je založená na ostnatom drôte a guľometoch. Dostal nápad: "Čo keby sa proti nepriateľovi nasadila ľahká bojová loď na kolesách". Anglicko bolo totiž námorná veľmoc a aj najslabšia bojová loď bola proti guľometom neporaziteľná. Prvý tank bol vlastne niečo ako bojová loď postavená na súš a volal sa HMLS Centipede (HMLS skratka pozemná loď jej veličenstva). Nikdy sa sériovo nevyrábal, ani nebol v bojovom nasadení, ale bol prototypom prvých tankov.

Tank Mark IV

Prvý skutočný bojový tank sa volal Little Willy a bol postavený v roku 1915. Prvým teoretikom tankového boja (Swintonov priateľ a kolega) bol J.F.C Fuller. Od neho sa neskôr učili všetci veľkí tankoví generáli.

Tento tank mal síce niekoľko nevýhod a posádku mal veľkú ako menšia loď, ale postupne sa vylepšil okrem Tanku Mark IV, ktorý bol najznámejší tank 1. svetovej vojny. Ku koncu vojny sa používala jeho vylepšená verzia Tank Mark V.

Tank Mark VFT-17, Francúzsko

V tom istom roku ako Angličania začali aj Francúzi pod vedením Estienna. Vtedy bol skonštruovaný prvý francúzsky tank Schneider CA-I. Nebol však veľmi dobrý a pri prvom masovom útoku bol dokonca odrazený, čo v konečnom dôsledku spojeneckým vojskám pomohlo, lebo Nemci začali tanky tak podceňovať, že ich začali vyrábať až ku koncu vojny.

Ďalší francúzsky tank sa volal Saint Chamond. Bol tiež slabý a hlavne slabo motorizovaný (ale mal novinku - pohon na elektromotor). Najlepší francúzsky tank bol Renault FT17. Bol síce relatívne ľahký a malý, ale to bola aj jeho výhoda-bol to jediný tank, ktorý sa dal prepravovať na nákladnom aute. Renault FT17 je v konštrukcii tankov významný aj tým, že je prvým tankom, ktorý používa otočnú vežu, v ktorej bola umiestnená hlavná zbraň. Táto koncepcia sa v ďalšom vývoji tankov stala základnou. Briti delili svoje tanky na "mužské" (male), t. j. s delami, a "ženské" (female), vyzbrojené guľometmi. Mužské dostali mužské a ženské dostali ženské mená.

Nemci začali svoje tanky vyvíjať neskoro a aj preto boli dosť nezrelé. Volali sa A7V.

Prvé hromadné nasadenie tankov sa odohralo 20. Novembra 1917 pri Cambrai a bolo úplne úspešné, aj keď neskôr kvôli malému počtu pechoty bolo dobyté územie stratené. Tu sa ukázalo, že tanky sú silné v útoku, ale slabé v obrane.

Maximálna rýchlosť tankov bola v tomto období malá:

• 8 km/h pri Markoch
• 12 km/h pri St. Chamond

Technické problémy:

• Priechodnosť terénu bola dosť malá: nevedeli prekonávať napr. veľké krátery po 200 mm a viac húfniciach
  
• Pancier nemal vnútri záchytnú vrstvu, t. j. po zásahu guľometom (aj keď neprerazil) sa vnútri odtrhávali kusy pancieru - posádky nosili drôtené košele.
  
• Celková poruchovosť - výpadky tankov pre poruchy boli obrovské - napr. v 1918 pri finálnej ofenzíve spojencov proti Nemecku boli vyše 90%
  

Medzivojnové obdobie

V medzivojnovom období vznikla koncepcia tančíkov, ktorú mnohí odborníci dlho presadzovali. Tá vychádzala z politiky preferovania vojenskej prítomnosti pred vojenskou dominanciou. Až druhá svetová vojna však ukázala, že to bola iba ďalšia slepá ulička.

Spojené kráľovstvo

V období medzi vojnami boli britské tankové armády rozpustené. Vývoj sa však nezastavil. Charakteristické modely:

• Vicker's medium Mark I
• Vicker's Mark II
• Vicker's Mark VI

Tieto britské tanky boli zakúpené a skúšané mnohými inými krajinami a tvorili základ na ktorom sa začali vyvíjať tanky v iných krajinách. Aj keď britská tanková armáda bola početne slabá, bola dobre vycvičená a mala aj najlepšie prepracovanú a vďaka manévrom aj odskúšanú teóriu tankového boja. Napr. ako prví zistili, že podporné delostrelectvo (ťahané) sa pripravuje do pozície príliš dlho. A preto vymysleli samohybné delo.

Tiež vytvorili obrnené transportéry.

Britská armáda sa aj v tankoch držala zásad námorného boja - mala špeciálne tanky:

• na podporu pechoty - infantry tank - ťažké, silne pancierované ale pomalé napr. Matilda.
• krížniky - cruiser tank - rýchle tanky na prieniky cez prielomy v obrane a na prepady v nepriateľovom tyle - rýchle, pohyblivé, ale slabo pancierované - tank (Crusader).
• stíhače tankov - interceptor tank - určené na boj tank proti tanku.

To znamená že okrem stíhačov tankov sa žiaden britský tank nemal púšťať do boja s nepriateľskými tankmi. Tento systém prevzala na dlhú dobu aj americká armáda.

Francúzsko

Francúzi toho času disponovali cca 6 000 tankmi všetkých druhov a boli preto najmocnejšou tankovou veľmocou na svete. Charakteristické modely:

• Hotchkiss H-35
• Hotchkiss H-38
• Renault R-38
• ťažký tank Char B

Problém francúzskych tankov bol, že sa orientovali na zákopovú vojnu. To znamená, že sa orientovali len na pancierovanie a palebnú silu, nie na rýchlosť. Aj koncepcia nasadenia bola zastaraná, napr. tanky sa zvykli nasadzovať hlavne na podporu pechoty pri prielomoch, a to po jednom na rotu (alebo čatu). Rovnako ako Briti zanedbali boj tank proti tanku.

Sovietsky zväz

K tankovým veľmociam sa pripojil aj Sovietsky zväz. Sovieti zakúpili skvelú licenciu amerického konštruktéra Christieho a začali vývoj vlastných rýchlych tankov BT-1 a BT-2. Tieto dokonca urobili dojem aj na Angličanov, ktorí neskôr kúpili zo ZSSR aj licenciu na podvozok (ťažko uveriť, ale bolo to tak) a z toho vznikol tank Crusader. V roku 1935 začal vývoj najslávnejšieho a najúspešnejšieho ruského tanku T-34. Sovietsky zväz vyvinul tiež nespočet prototypov aj sériových typov, ktoré sa neosvedčili, aj keď veľmi pomohli pri vývoji oveľa lepších (pozri viacvežový T-28 alebo superťažký T-35). Najrozšírenejší sovietsky tank pred začiatkom vojny bol T-26, odvodený podobne ako poľské tanky (7TP) od britského Vickersu Mk IV.

Nemecko

Nemecko podľa Versailleskej zmluvy nemohlo mať v armáde nijaké tanky. Preto nemecká armáda cvičila len s atrapami tankov z lepenky. Napriek tomu nemeckí generáli na čele s gen.Guderianom pracovali na príprave vlastných tankových zbraní a odpozorovávali od iných armád. Rusi im tiež dovolili cvičiť tajne na ruskom území a spolu aj vyvíjali tanky. Nemecká teória tankového boja bola napriek týmto problémom perfektne prepracovaná a v praxi sa ukázalo, že aj najlepšia na svete (neboli ovplyvnení západnými teóriami o využití a nasadení tankov). Napr. z dôvodu:

• perfektnej súčinnosti s ostatnými druhmi vojsk (pechota, letectvo, delostrelectvo) - čo bol opak Fullerovej všetko-len-tanky teórie.
• perfektnej organizácie a logistike
• prítomnosti vysielačky na každom tanku
• faktu, že tanky boli nasadzované hromadne
• faktu, že tanky mohli aj podporovať pechotu aj bojovať proti iným tankom - opačne ako u Angličanov mali špeciálne lacné verzie tankov len pre podporu pechoty (Sturmgeschütz - útočné delo - StuG).

Keď nastúpil Adolf Hitler k moci, tak jednoducho Versaillskú zmluvu ignoroval. Vtedy sa začali vyrábať prvé nemecké tanky:

• PzKpfw I
• PzKpfw II
• PzKpfw III (verzia s krátkym kanónom)

Nemecká armáda mala okrem toho neprehľadné množstvo prototypov, z ktorých sa neskôr objednávali najlepšie podľa situácie. Prvá možnosť vyskúšať si svoje tanky nastala vo vojne vŠpanielsku (légia Kondor). Tam sa síce tanky ani na jednej strane nevyznamenali, alebo lepšie povedané nedokázali ani spredu odolať pechotnej protitankovej puške, ale Nemci sa tankov ako zbrane nevzdali a skúsenosti zapracovali.

Druhá svetová vojna

Francúzsko

Vojnu Francúzi prehrali, a preto sa ich tanky nevyvinuli. S čím začali, s tým aj skončili. Neskôr Armáda slobodných Francúzov používala americké tanky M4 Sherman a stíhače tankov M10 Wolverine.

Spojené kráľovstvo

Britská armáda mala pomerne ľahké a slabé tanky. To bolo kvôli tomu, že tanky mali byť len tak ťažké, aby sa dali prepravovať po železnici - a briti mali slabé a opotrebované koľajnice. Až neskôr sa situácia zlepšila keď prišli z Ameriky valníky na prepravu po ceste. Na začiatku vojny sa osvedčili ťažké tanky Matilda I. Tie vedeli odolať aj zblízka nemeckým 50mm protitankovým kanónom. Ich slabinou bola ale slabá výzbroj.

Churchill

Neskôr boli vyvinuté ťažké pechotné tanky A22 Churchill.

Z veľkej časti sa ale Briti museli spoliehať na tanky z Ameriky; M3 Grant a M4 Sherman. Keďže v priebehu vojny Angličania opustili koncepciu špeciálnych protitankových tankov, museli ich tanky vedieť bojovať aj proti druhým tankom.

Sherman Firefly

Na tento účel vylepšili americký Sherman tak, že naňho namontovali dlhý 76,2mm kanón. Tento upravený Sherman sa volal Sherman Firefly a až do príchodu tankov M26 Pershing bol jediný tank, ktorý sa nemeckým Tigrom aPanterom mohol postaviť pri čelnom súboji (jeden zničil aj Wittmanov tank). Ku koncu vojny namontovali do tanku Cromwell lietadlový motor, ktorý spolu s novým kvalitnejším kanónom dal základ tanku, ktorý bol schopný čeliť Tigrom a Panterom; samozrejme nie pri čelných súbojoch ale pri využití jeho väčšej obratnosti - volal sa Challenger.

USA

Američania mali zásadu, že proti tankom je potrebné nasadzovať hlavne stíhače tankov (Tank Destroyer), tú sa snažili dodržať až do konca vojny.

Keď sa na jeseň 1939 v Európe rozhorela 2. svetová vojna, nebola úroveň tankovej výzbroje americkej armády príliš vysoká. Jej ľahké a stredné tanky s maximálnou hrúbkou panciera 32 mm a kanónom kalibru 37 mm by proti nemeckým strojom PzKpfw III a PzKpfw IV sotva obstáli. Armáda USA z toho dôvodu, kým vstúpila do vojnových operácií (čo bolo až takmer o dva roky), naliehavo hľadala riešenie.

V roku 1940 vznikla špecifikácia na nový tank s hrúbkou panciera čela veže a korby až 38 mm a kanónom kalibru 75 mm. Najskôr sa uvažovalo o modernizácii stredného tanku M2 s 37mm kanónom v otočnej veži. Tá však bola pre silnejšiu zbraň malá a žiadna vhodnejšia v tom čase ešte neexistovala. Armádne autority sa preto rozhodli za základ nového tanku použiť bezvežový stredný stroj T5, ktorý mal 75mm kanón uložený v kazemate na pravej strane korby. Pochopiteľne, počítalo sa so silnejším pancierom, ako aj s montážou 37mm kanónu do veže.

Vzniklo pozoruhodné vozidlo, ktorého bojové kvality síce neboli ideálne, ale proti nepriateľským tankom už malo väčšie šance ako jeho predchodcovia. Dostalo meno M3 General Lee, po niekdajšom "južanskom" vynikajúcom vojvodcovi.

M4 Sherman

Prvé nasadené Americké tanky neboli ale nemeckým PzKpfw III a väčšine verzií PzKpfw IV nadradené, zmena nastala v bitke pri El Alameine, hlavne M4 Shermany boli pre Nemcov šok. To však nebolo až také podstatné, pretože tí čoskoro nasadili nové Tigre a Panthery.

Počas vylodenia v Normandii, už Američania čelili nemeckej kvalitatívnej prevahe hlavne počtom svojich tankov. Na zničenie jedného moderného nemeckého tanku bolo treba až 9 Shermanov. Ani špecializované stíhače tankovM10 Wolverine neboli svojím bratom schopné pomôcť, lebo sami boli slabé. Až koncom vojny velenie rozhodlo, že Shermany budú nahradené ťažkými tankmi M26 Pershing, ktoré boli navrhované ako protiváha Tigrom a stačili na ne. Ale Nemecko prehralo vojnu skôr, ako boli vôbec nasadené. Jedinou výhodou Shermanov bolo to, že boli vyrábané pásovo oproti nemeckým tankom, ktoré boli stavané dielenským spôsobom, čo si vyžadovalo viacej času. Preto bolo amerických tankov vždy veľa a boli všade. Americké obrnené jednotky tak mali vždy vysoké straty. Nemci tejto prevahe, ktorú navyše umocňovala prevaha vo vzduchu neboli schopní vzdorovať. Napriek tomu, v obdobiach, kedy boli možnosti spojeneckého letectva oklieštené kvôli zlému počasiu ukázali, že vedia Američanov zaskočiť, ako to ukázali v bitke v Ardenách. Tanky Sherman sa používali na všetkých bojiskách vojny, boli dodávané aj do ZSSR, kde ich si ich i sovietski tankisti vážili, najmä za bezporuchovú prevádzku a jednoduchú obsluhu.

Nemecko

Pz IIIM

Hlavné nemecké tanky v 2. svetovej vojne boli:

• PzKpfw III
• PzKpfw IV - najviac vyrábaný
• PzkpfwV Panther - od 1943
• Tiger - od 1942
• Tiger II - od 1944

Vojnu začali Nemci s tankmi z medzivojnového obdobia. V Poľsku a Nórsku im tieto vozidlá celkom stačili, ale vo Francúzsku sa nemecké tanky ukázali ako slabé. Bola to len lepšia taktika a extenzívne nasadenie letectva proti tankom a aj organizačné detaily - tu boli Nemci majstri - čo zabezpečilo víťazstvo. Neskôr v ZSSR už začal už byť veľký problém. Na začiatku síce vyhrávali - vďaka taktike - a dostali sa až pred Moskvu. Ale aj tak, sovietske tanky (T-34, KV-1) boli také silné, že nemecké tanky boli použiteľné len na podporu pechoty. Proti nim Nemci postavili ako hlavný bojový tank PzKpfw III s dlhou hlavňou, ktorý bol sovietske tanky schopný likvidovať, ale celkom rovnocenným ho nazvať určite nemožno (aj keď to hovoria sami nemeckí tankisti). Nebolo to však absolútne riešenie, lebo Sovietsky zväz vyrábal tanky rýchlejšie. Lepší tank bol Pz IV s dlhou hlavňou (verzie F2 a vyššie), ale ten bol oproti Pz III neporovnateľne drahší.

Typickým znakom nemeckých tankov bola už opticky väčšia hranatosť. Príčina bola jednoduchá - Nemci nemali dosť legúr na výrobu liateho panciera. Tento problém sa dal obísť studeným valcovaním a tepelným spracovaním - takto sa dali ale vyrábať len ploché diely, ktoré sa potom dali len zvárať zvárať. Boky veže Tigra boli napr. vyrobené z ohnutého hrubého pancierového plechu. Nemci boli v tej dobe jediní, kto dokázal ohýbať tak hrubé plechy s presnosťou na 5 stotín milimetra. To skracovalo dobu popúšťania. Všeobecne bola ale táto technológia podstatne pomalšia ako odlievanie. Preto sa Nemcom, spolu s istou zadubenosťou v technológiách (do konca výroby sa pri tankoch nepresadila pásová výroba) nikdy nepodarilo vyrábať tanky v dostatočných množstvách.

Nemci ale nevyužili čas na prispôsobenie sa a vyrobenie lepších tankov. Prečo to však trvalo tak dlho sa historici zatiaľ nezhodli. Niektorí ekonómovia si myslia, že Hitler a jeho ľudia spočiatku nechceli zbytočne investovať do nových zbraní, aby nezvýšili infláciu - však načo aj, vojna sa vyvíjala dobre. Iný názor je, že finančná stabilita krajiny bola u nich to posledné o čo sa snažili. Takže to, že modernizácia sa uskutočnila tak neskoro bol z ich strany čistý diletantizmus.

Tiger

To sa ukázalo aj pri tanku PzkpfwVI Tiger. Nemecké ministerstvo vojny navrhovalo na základe kompetentných prepočtov a skúseností z východného frontu, kde nemecké tanky čelili kvalitnej sovietskej technike verziu silnejšieho tanku, so silnejším pancierom a so 70mm kanónom namiesto 50mm. Nemecké kanóny bývali pri tom istom kalibre zväčša lepšie ako sovietske. Hitler išiel dokonca ďalej a navrhoval 88mm kanón. A tak vznikol Tiger. Lenže Tiger bol už ťažký tank, oveľa drahší ako tank navrhovaný ministerstvom hoci len o málo lepší. Aj jeho kanón sa nabíjal pomalšie. A mal aj detské choroby; už schválené podvozky pre nový tank sa museli na poslednú chvílu prerobiť. Prvé Tigre boli nasadené v roku 1942 pri Leningrade. Bolo ich asi 10, veľa ich vypadlo kvôli zlomeným prevodovkám (boli pôvodne stavané na ľahší tank a stupne sa museli prehadzovať rýchlejšie ako bolo plánované). Aj tak bolo ich nasadenie pomerne úspešné a kvôli nim boli zmarená tamojšia sovietska ofenzíva, ktorej cieľom bolo oslobodiť Leningrad z obkľúčenia.

PzIV s dlhou hlavňou

Zároveň popritom sa vylepšoval aj PzKpfw IV, po Tigrovi, vtedy najhodnotnejší nemecký tank. Na začiatku vojny mal len krátky 75mm kanón (vyhotovenie A až D), ale generál Guderian tlačil na A. Hitlera tak dlho, až kým Pz IV nedostal dlhú hlaveň (L41), takže už v Grécku boli celé jednotky vyzbrojené touto verziou.

Ďalším tankom, ktorý sa vyvíjal ako hlavný bojový tank bol Panther. Ten v určitých parametroch prekonával i ťažký Tiger - bol pohyblivejší s lepším kanónom (75mm/L71) a jeho pancier bol riešený ako pri T-34 (ktorý určite veľmi inšpiroval jeho konštruktérov). Prvýkrát ho nasadili pri Kurskom oblúku, ale toto nasadenie vykonané iba na Hitlerov príkaz bolo veľmi predčasné (napr. slabé chladenie motorov) ani posádky si naň nestihli zvyknúť. Postupom času sa stal Panther najlepším stredným tankom nemeckej armády a spojenci dlho nemali proti nemu nič rovnocenné.

Tiger II

Ďalší tank v rade bol Tiger II. Odvodený bol od Tigra I, len mal ešte silnejší pancier a kanón bol PAK 88mm/L71, ktorý prerážal všetky spojenecké tanky a spredu bol proti spojeneckým tankom neporaziteľný. A je tiež pravda, že viac tankov vypadlo pre poruchy ako nepriateľskou činnosťou.

Napriek protestom Guderiana [1] bol na konci vojny vyvíjaný ďalší megalomanský projekt; ultraťažký tank Maus. Ten bol vyzbrojený 128mm kanónom a k tomu ešte koaxiálnym 75mm kanónom. Toto bol ale luxus, ktorý si Nemecko už nemohlo dovoliť a ukazuje maximálny diletantizmus na najvyšších nemeckých postoch (hlavne Hitler). Guderianom presadené tanky sa nakoniec ukázali ako najlepšie (a to ani Guderian nebol perfektný). Akoby toho nebolo dosť, plánovali Nemci vývoj absolútneho megakolosu: P-1000 s vežou s dvoma 280mm kanónmi, veľký ako bojová loď.

Sovietsky zväz

Hlavné sovietske tanky (2. svetová vojna) boli:

• T-50
• T-60
• T-70
• T-34/76
• T-34/85 od 1944
• KV-1
• KV-2
• IS-1 - od 1944
• IS-2 - od 1944

Narozdiel od typov spred vojny, veľa typov Sovietskom zväze cez vojnu nebolo, lebo sovieti rozmýšľali racionálne a pokúšali sa štandardizovať všetku výzbroj. Tento racionálny prístup napr. uľahčoval opravy tankov a dodávky náhradných dielcov. Tvorcom a architektom ruských tankových vojsk bol generál Michail Tuchačevskij.

Medzi najlepších tankových veliteľov patrili:

• Konstantin Rokossovskij
• Andrej Jeriomenko
• Pavel Rotmistrov
• Pavel Rybalko
• Michail Jefimovič Katukov

T-34/76

Do napadnutia Nemeckom mali Sovieti vo svojej výzbroji vtedy (a aj dlho potom) kvalitné stredné tanky T-34. Bolo ich však málo, väčšina výzbroje boli T-26, ani tie však neboli natoľko zastarané aby sa nemohli (aspoň na papieri) postaviť nemeckým tankom. Neúspech sovietskych tankových vojsk spočíval v nevhodnej koncepcii ich nasadenia, a zlom technickom stave. Po prepadnutí krajiny vyvstal aj problém ich zásobovania. Nasadenie T-34 bol pre Nemcov šok. Prvé nemecké správy o ňom hovoria takto: ...nový ruský tank, vyzerá veľmi moderne a dokáže po celé hodiny odolávať paľbe našich protitankových kanónov (najskôr 37mm a 50mm)... Výhodou T-34 bolo, že naraz spájal niekoľko výhod:

1. Lepší pancier - nie hrúbka, ale šikmosť - pancierové dosky boli šikmé a nie zvislé ako nemecké a náboje preto dopadali pod uhlom a ľahšie sa odrážali.
2. Lepší kanón - 76,2mm - najsilnejšie nemecké tanky mali až do Tigra len 75mm (PzIV)
3. Lepší podvozok - široké pásy, lepší záves kolies atď. - dokázali prejsť terénom, kde sa nemecké tanky zabárali až po vežu.
4. Lepší motor - úsporný a robustný dieselový viacpalivový. Opotrebovával sa pomalšie ako nemecké, a tie pritom patrili k špičke. Takže tieto tanky boli ešte rýchlejšie ako nemecké tanky.

Nočnou morou pre Nemcov boli aj ťažké tanky KV-1 a KV-2, proti ktorým nemali Nemci skoro nič. Prečo potom nedokázali Sovieti Nemcov poraziť hneď?

• Nemci mali lepšiu taktiku
• Nemci radi používali na ničenie tankov Stuky - tie dokázali nepriateľské tankové jednotky prinajmenšom oslabiť - ale Stúk nebolo nikdy dosť
• Nemci z núdze jednoducho improvizovali a na ničenie tankov používali väčšinou dobre vycvičenú a skúsenú pechotu a protitankové prekážky. Obľúbeným spôsobom ničenia bolo hodenie ručného granátu do kanóna, vloženie koľajnice do pásov alebo "dymové sviečky" - zväzky ručných granátov hodené na kapotu, účinnou protitankovou zbraňou v rukách pechoty sa v boji zblízka ukázali aj molotovove koktaily. Spolu s lepšou taktikou (obkľučovanie celých armád) sa im darilo stále postupovať. Do bitky pred Moskvouutrpela Červená armáda také obrovské porážky, ako nikdy predtým ani potom (napr. Bitka pri Vjazme, Bitka pri Brjansku, Bitka pri Kyjeve). Táto protitanková taktika ale znamenala ohromné straty pechoty, niektorí nemeckí vojaci (napr. August von Kageneck) mali pocit, že od sovietskych tankov utrpeli porážku aj keď postupovali vpred.
• Hlavné problémy na sovietskej strane boli:
  • totálna neschopnosť veliteľských kádrov - napr. údery boli nekoordinované, velitelia sa často nevedeli zorientovať a ani si nevedeli predstaviť, kde ktorá jednotka práve je a nižší velitelia často nemali vôbec predstavu ako veliť svojim vojakom.
  • diletantské zásahy politických činiteľov a červených komisárov
  • totálne zrútenie zásobovania - nedostatok paliva a náhradných dielov - tých bolo síce dosť ale evidencia bola často chaotická a aj celková logistika bola zle premyslená. Problémy s dielcami boli už v mierových časoch - vo vojne to bolo logicky ešte horšie. Bolo typické, že Nemci vedeli o rozmiestnení sovietskych zásob a skladov viac ako Sovieti sami.
  • celkovo nevhodná organizácia armády

Ale Sovieti, aj keď robili chyby sa od Nemcov učili rýchlo.

Neskôr nasadili Nemci tank Tiger I, ktorý poľahky prekonával T-34 aj KV-1. Dlho spôsoboval sovietskym tankom neúnosné straty. Ako protiváhu k nemu bol v 1944 postavený tank IS-1, ktorý ako prvý tank spojencov odolal kanónu Tigra na 1 000 m. IS-1 mal ale ešte pomerne slabý kanón a preto bol vyrobený nový tank IS-2 so 122mm kanónom, ktorý bol navyše schopný z 1 000 m vzdialenosti rozstrieľať Tigra na kúsky.

Japonsko

Japonsko počas vojny bojovalo hlavne na mori a na pevnine sa spoliehalo hlavne na pechotu a letectvo a preto do tankov neinvestovalo toľko, čo iné armády. Ale aj tak vedeli Japonci nasadzovať tanky s veľkou účinnosťou a neskôr pri prekvapivých výpadoch v džungli získali úspechy. Väčšina japonských tankov boli ľahké tanky Ha-Go. Neskôr ku koncu vojny začali vyvíjať stredné tanky Chi-Ha. V Pacifiku mali ale ľahké tanky Ha-Go veľké problémy proti americkým M4 Shermanom. Tie ich vedeli zničiť na väčšiu vzdialenosť ako Ha-Go dostrelili.

Po vojne

Celkovo

Po vojne vznikli obrovské tankové armády, ale veľa analytikov si myslelo, že tanky zaniknú, kvôli rýchlo sa rozvíjajúcim a dobre distribuovaným protitankovým zbraniam. Pešiaci dostali lacné a účinné zbrane proti tankom, ktoré boli nasadzované už na úrovni družstva. Aj príchod vrtuľníkov, týchto tankových Nemesis vážne ohrozil postavenie tankov na bojisku. Ibaže aj tanky sa neustále zdokonaľovali, už aj sám ich počet spôsobil, že ich bolo treba brať vážne. Jednou z neoceniteľných výhod tanku je jeho mimoriadne vysoká schopnosť prežiť jadrový výbuch a teda zachovať si aspoň obmedzenú bojaschopnosť v jadrovej vojne, s ktorou oba hlavné vojenské bloky počítali, v prípade vzájomného konfliktu, ako s istotou. Novodobé konflikty tiež ukázali, že pechota môže útočiacim tankom spôsobiť straty, ale sama ich nezastaví. Najvhodnejšou a najrozšírenejšou protitankovou zbraňou sa stali protitankové riadené strely. Ale aj proti nim už existuje obrana vo forme aktívneho a reaktívneho pancierovania. Všeobecne sa verí, že problém likvidácie množstva nepriateľských tankov vyrieši bojové letectvo. Ani to sa v praxi nepotvrdilo, pri akciách jednotiek NATO v bývalej Juhoslávii, Srbi čelili leteckej prevahe jednoduchým rozmiestnením makiet tankov popri cestách a v teréne. Za celé obdobie náletov tak prišli iba o niekoľko tankov. Ruka v ruke s tým sa zlepšujú i tanky. Konštruktéri sa snažia navrhnúť a postaviť tanky ktoré sa dokážu brániť aj leteckým úderom.

Hlavným trendom vo vývoji tankov je zvyšovanie mobility pri zachovaní odolnosti a palebnej sily, a najmä strategickej mobility, t. j. prepraviteľnosti letectvom.

Pred 1989

Situácia

Po vojne sa situácia zmenila. Z priateľov sa stali nepriatelia; Sovietsky zväz podpísal so štátmi východnej Európy Varšavskú zmluvu (Bola podpísaná 14. mája 1955 vo Varšave.) a USA zase vytvorili spolu s krajinami západnej Európy NATO (Organizácia bola založená 4. apríla 1949 podpisom tzv. Washingtonskej zmluvy). Pokrok vo vojenstve sa následne realizoval najmä v týchto dvoch táboroch.

Kórea

Severná Kórea napadla 25. júna 1950 Južnú Kóreu. Nasadila pri tom obrovské množstvá tankov a samohybných diel, ktoré boli dodané zo ZSSR. Proti týmto nemala Juhokórejská armáda nijakú šancu a bola doslova prevalcovaná a musela ustúpiť až do prístavuPu-San. Tanky T-34 a samohybné delá SU sa ukázali také progresívne, že ešte aj Američania a ich spojenci ktorí prišli Južnej Kórei na pomoc, nemali proti nim nič rovnocenné, okrem tankov M26 Pershing (tie však prišli trochu neskôr). Toto boli jediné spojenecké tanky, ktoré vedeli T-34ky zastaviť a boli v dostatočnom množstve. Tu sa ukázalo prvýkrát, že letectvo vie tanky ničiť ale nevie ich v obrane na malom priestore samo zastaviť.

Vietnam

Najprv sa myslelo, že tanky budú mať v džungli problémy. Bola to ale len polovičná pravda - tanky mali v džungli aj svoje výhody.

• ľahšie prešli cez porast, ktorý pešiakov iba spomaľoval
• džungľa im zacláňala vo výhľade rovnako ako ich protivníkom, takže v útoku boli mohli zaznamenať úspech

To ukázali severovietnameské vojská s tankmi T-54 na sklonku vojny, keď viedli z Laosu v roku 1973 účinnú ofenzívu, ktorá juhovietnamcov takmer pokorila. Už o dva roky ich tankové jednotky tvorili oceľovú päsť útoku, ktorý za niekoľko mesiacov ukončil 10 rokov trvajúci konflikt, keď 1. mája 1975 dobyli Saigon. Ich prvé pokusy nasadiť tanky PT-76 a T-34 sa však Američanom darilo odrážať. Američania sami svoju obrnenú techniku využívali iba ako mobilné pevnosti a neviedli s nimi účinnú pohyblivú vojnu. Dôvodom toho bol močaristý terén, ktorý prakticky všade znemožňoval nasadenie ťažkej techniky. Cesty, boli zväčša stále zamínované diverzantmi a partizánmi, a tak sa americké obrnené vozidlá v krajine iba trápili.

Blízky východ

So vznikom Izraela sa Arabské štáty nechceli zmieriť. Na oboch stranách sa použili relatívne silné tankové armády, pretože tamojšia krajina na to mala pomerne dobrý terén. Tankové bitky ale podstatne ovplyvňovalo letectvo a PTRS (na dlhú dobu symbol Blízkeho východu). Arabské štáty používali tanky najmä sovietskej konštrukcie. Izrael z vlastných skúseností vyvinul vlastný skvelý tank Merkava.

Po roku 1989

Najväčšou vojnou po roku 1989 bola 1. vojna v Iraku. Na Irackej strane bolo okolo 4200 tankov prevažne sovietskej konštrukcie. Tie boli ale slabo vybavené a ešte slabšie vedené. V následnom boji s vrtuľníkmi a lietadlami A-10 Thunderbolt-II boli bez krytia PVO zdecimované a následne americkými tankmi M1A1 Abrams zmasakrované. Veľké množstvo techniky bolo tiež posádkami opustené.